Mirka sa hrá v obývačke u starej mamy. Pred sebou ma zapnutú telku, starostlivá babka jej pripravila aj papiere a farbičky, nech sa malá zabaví, kým pripraví obed. Vnúča je spokojné, samostatne sa hrá. Babka dovarí, vypne televízor, hodí oko (iba jedno, bez okuliarí aj tak nič nevidí) na obrázky, pochváli ich a ide sa jesť. Po obede prídu po vnúča rodičia. Hrdá babka ukazuje obrázky, rodičia sa smejú ako nepríčetní. Chronológia pohrebu na dvadsiatich výkresoch, insita, technika suchý pastel. Sprievod. Prvý tajomník v truhle. Zase sprievod. Smútiaci dav. Uslzení predstavitelia ústredneho výboru strany. Leonidova vdova sklonená nad nebožtíkom, uštedrujúca mu posledný bozk. 45 dôstojníkov nesie 220 vyznamenaní.
Každoročne som sa zúčastňovala súťaže pre žiakov základných škôl ZSSR očami detí, keďže som bola nielen múdra a šikovná, ale mala som aj obrovský talent a správne ideologické smerovanie: na prvého mája v sprievode ma naši nahuckali, aby som pod tribúnou zakričala Nech žije ZSSR, že mi ujovia z tribúny zatlieskajú. Nuž, nabrala som odvahu, tenučkým hláskom zapišťala inkriminovanú vetu, tí papaláši, ktorí ešte neboli úplne opití, znudene zatlieskali a ja som sa nadula pýchou. Akurát ma trochu zmiatlo, že sa naši rehocú ako blázni. Moje obrázky do súťaže boli vždy pôsobivé nekonfliktné ilustrácie ako napríklad pionieri stoja na móle a odušu mávajú vyzdobenej Auróre. Vždy som tam mala dvojičky - pionierky s krásnymi blonďavými kaderami. Zrejme preto, že ja som sa vtedy trápila s dvomi zúfalo neprinceznovskými tenkými ryšavými copíkmi.
A vždy som vyhrala prvé miesto (obrovský talent). No až po zhliadnutí Mirkiných diel - to sme sa už učili spolu na maturity, vtedy zúfalý študent vytiahne aj obrázky z predškolského veku, aby mal aspoň na chvíľu pokoj od René mláďenca príhodi a skusenosťi - som pochopila prečo. Mala som šťastie. Lebo keby predmetné výkresy Mirkini rodičia (namiesto toho, aby sa nad nimi šúľali podobne ako moji v prvomájovom sprievode) poslali do onej súťaže, tak by boli moje zlatovlasé jednovaječné pionierky porazené na celej čiare.
Morálne ponaučenie? Nie je. Radšej vtip: Brežnevov pohreb, štátny smútok. Kolotočiar nasratý pofajčieva pred zastavenými kolotočmi. Z krčmy sa vypotáca štamgast, zažmurká nezvyknuto do bieleho dňa, zaostrí na stojace kolotoče a pýta sa kolotočiara:
"Prečo netočíte?"
"....aaale, Brežnev umrel.."
"No a to nemáte druhého kolotočiara??"