Dieťa spí a tak využívam čas, rýchlo varím večeru. Jednou rukou krájam cibuľu, druhou miešam omáčku, treťou umývam riad. Milý zatiaľ športuje: leží pred telkou, pred sebou vkusne naaranžované pivo, čipsy a noviny, podchvíľou vzrušene vyskakuje a pokrikuje na hráčov odborné rady a pripomienky. Keď mu počas reklamnej prestávky dolievam pivo, vysilene si povzdychne: Ako ti je dobre, milá, že sa nemusíš takto stresovať.
Pre nás, čo pri pohľade na čiernu mačku križujúcu nám cestu radšej počkáme, kým prejde niekto iný, a pri bolení hlavy namiesto užitia Paralenu pálime zápalky a odriekame formuly proti urieknutiu, znamená presťahovanie sa na vidiek o jednu nepríjemnosť viac. Zatiaľčo v útulnom paneláku sme pavúčieho kamaráta, raz za čas nájdeného nesmelo sa krčiť v kúte, mohli opatrne nabrať na kus papiera a vysypať z okna, v dome sa pri prvom oteplení rozbehnú po stenách desiatky kusov osemnohej hávede. Každý, kto vie, že ak vysype soľ, musí si z nej následne štipku prehodiť cez ľavé plece, vie aj to, že pavúk sa zabiť nesmie. Poprosím preto kolegov znalých problematiky a ochotných obetovať jeden z troch príspevkov, či nevedia o nejakých výnimkach, prípadne kóšer spôsoboch ich likvidácie.
Včera som v záchvate jarného upratovania našla krabicu s relikviami. Nostalgicky som sa prehŕňala medzi zošitmi zo strednej a zamilovanými listami od prvých lások, kým som nenatrafila na obdĺžníkový kus hrubého hliníkového plechu, cca štyri krát päť centimetrov. Z jedného rožka mal odlomené, bol akoby naschvál doškriabaný a mne po záchvate smiechu z tých listov chvíľu trvalo, kým som si spomenula na jeho pôvodný účel. Kedysi v praveku to bol môj šperk. pokračovanie článku
Dieťa rado pozerá rozprávky, má svoje obľúbené. Povie apv, pustíme mu o autobuse. Povie bagi, o bagri. Kumi je pravdepodobne Kremienok a Chocholúšik, papi sú Pa a Pi. Niekedy sa trafíme, ak nie, vreští, kým tupohlavý rodič nepochopí. Väčšinou nepochopí. Vtedy sa dieťa dožaduje svojej rozprávky nárekom prekladaným naliehavými výkrikmi kika, kika a my mu postupne skúšame ponúknuť krtka, králikov, Kremienka, koledy, no po prvých tónoch zvučky sa vždy nespokojne rozkričí, že toto nie, že chce kika. Dnes sa po desiatich minútach plaču a kikania odohral nasledovný dialóg. Milý (zúfalo): „Čo chceš, Vavro, čo preboha chceš?!" Na čo mu synček nežným hláskom odvetil: „Kika."
Takže nadpis zabezpečujúci čítanosť by sme mali, môžme sa ponoriť do problematiky. Popri každovečerných a celovečených pásmach krátkych filmov o Kremienkovi a Chocholúšikovi, ktorých sa dožaduje dieťa, sa mi občias žiada aj intelektuálnejších stimulov. Tak som si včera pozrela súťaž pre náročného diváka, kde bodrý moderátor vyzýva súťažiacich, aby uhádli, čo si o všeličom myslí sto Slovákov. pokračovanie článku
Chystala som sa do obchodu. Vezmem si obrúčku, aby ma neobťažovali chlapi, vravím milému. A on sa rozosmial.
Na diaľnici D1 narazil chlapík v plnej rýchlosti do kamióna stojaceho na konci kolóny. Pravdepodobne ho nevidel, lebo ho oslepilo slnko. Kolóna sa vytorila preto, lebo na odpočívadle prevádzali policajti dopravno-bezpečnostnú akciu. Vychádza mi to tak, že smrť 40 ročného šoféra je dôsledkom ich "bezpečnostnej" akcie a chcem veriť, že som to len zle pochopila.
Vtip: Hovorí moskovský dirigent newyorskému: U nás už nie je žiadny rasizmus. Len v našom orchestri hrá sedemnásť židov. Newyorský mu odvetí: Zaujímavé. Aj v našom nejakí hrajú, ale koľko ich je, netuším. pokračovanie článku
I rastie dieťa ako z vody, načim začať uvažovať aj nad inou stravou, ako materské mlieko. Ockom navrhovaný rezeň a klobása sa mi ako vhodné prvé príkrmy pre kojenca nezdajú, pohľadám v doporučenej publikácii voľačo súcejšie. Ryžová kaša. Vojdem dôstojným krokom zaslúžilej matky do lekárne, z ponuky až zrak prechádza. Reku, prečítam si zloženie. Hydrolyzovaná ryžová múka, umelé mlieko, voľajaké vitamíny, minerály a vanilín. Kozmonaut by sa potešil. Pýtam sa magistry, či nemajú aspoň niečo bez vanilkovej príchute, pozerá sa na mňa ako na mimozemšťana a zjavne nerozumie otázke. pokračovanie článku
Krásna devucha v reklame má orgazmus z krému s koenzýmom Q10. "Kvé koľko?" pýta sa milý medzi dvomi sústami rezňa. "Desať" odpovedám prekvapená sférou jeho záujmu. "Furt ten istý? Veď to je už staré. Som myslel, že už aspoň dvanástku vymysleli."
Už štyri mesiace som doma. A keďže som práve hodnú chvíľu premýšľala, ako sa píše číslovka štyri, hádam som už zrelá rozšíriť rady blogujúcich žien na materskej. pokračovanie článku
alebo čo urobí pár mesiacov materskej dovolenky so slovnou zásobou.
Rozprávala som sa s milým na tému dôchodcovia ako ideálna cieľová skupina pre podvodníkov predávajúcich predražené šmejdy. Myšlienku, že čím budu naši rodičia starší, tým ťažšie sa im bude dariť odolávať výhodným ponukám na pravé chemlonové ovčie rúno, alebo titánove hrce za tisícku, sa mi podarilo vyjadriť takto: Teraz je ešte dobre, kým je dobre, ale keď bude horšie, potom bude zle.
Pri náraze osobného auta do kamióna stojaceho na križovatke (!) sa zabili dvaja ľudia. Chlapík zavraždil svoju manželku a následne seba, prakticky pred očami ich detí. Zhorené autá, podpálené domy, záplavy. Medzitým veselý príspevok o trpiacej zubnej sklovine a reklama, na záver rosnička s pranostikou. Televízne noviny na Markíze. Štandardná instantná nádielka vkusne nadávkovaného cudzieho nešťastia k večeri, avšak odvčera s nečakaným bonusom. pokračovanie článku
(Hádam piatok znesie aj pár viet vcelku o ničom.)
Milý: Počúvaj, čo sa mi dnes snívalo. Bol som v rafinérii a boli tam so mnou tri losy. Mama a jej dve losíčatá, jeden pubertiak a jedno celkom maličké. Starší prehováral mamu, aby s ním odišla do Afriky. Mama nechcela, vraj tu nenechá maličké samé. Starší ešte chvíľu domŕzal, avšak bezvýsledne, tak sa nasr...dil a odišiel do Afriky sám.
Ja: A akou rečou sa tie losy zhovárali?
Milý: Predsa normálne, po slovensky.
Ocko prebaľuje chlapčeka: "Aký si ty fešák, aký si ty chlap! Uvidíš, na strednej ti budú patriť všetky spolužiačky."
"A keď budeš mať sestričku, tiež bude patriť všetkým spolužiakom, či ako?" pýtam sa.
"No to určite!!" zdesene za oboch odpovedá ocko.
Dve fešandy si krátia stredoškolské prázdniny debatou o svojich frajeroch. Úryvok z rozsiahleho cyklu:
A veľmi ťa zbil? Aj si plakala?
Veľmi! Určite budem mať modriny.
Milá slečna, alebo zapni druhú signálnu, alebo si zabúkuj miesto v azylovom dome; o pár rokov (s modrinou pod okom a dvomi maloletými deťmi, úprimne prekvapená) akoby si ho našla. Lebo tá odpoveď nebola zhrozená, ale podfarbená zle ukrývanou hrdosťou, akého to mám rúčeho frajera.
Redakcia samizdatového magazínu Sme muži týmto vyjadruje svoje pobúrenie nad minulotýždňovým článkom v Sme ženy s názvom Ako ho zmeniť. Muža, samozrejme. Dojímavý príbeh o žene - úbohej obeti netvora nevykonávajúceho domáce práce a nevenujúceho sa starostlivosti o dieťa, "rady" psychologičky, ako takéto správanie preonačiť, a instantné pseudorafinované a najmä zbytočné návody, ako naložiť s nešťastníkom, ktorý značkuje byt použitými ponožkami, pivovými výparmi a požiadavkami na mamičkine buchty. Redakčnej rade sa vidí nespravodlivé, že muž je v takýchto lajfstajlových traktátoch vykreslený vždy ako slaboduchý, mierne agresívny prostáčik bez základných sociálnych a hygienických návykov, zatiaľčo žena sa prečítaním "článku" mení na bytosť prešibanú, šikovnú a múdru, plne disponovanú na to, aby úbožiaka nenápadne okresala do svojej šablóny. Redakcia Sme muži sa túto donebavolajúcu nespravodlivosť podujala aspoň trochu zmierniť. pokračovanie článku
Na svitaní ma zo sladkého spánku vytrhnú rôzne variácie ľubozvučných slovenských nadávok a následné výkriky na tému góóóól, aj napriek priduseniu vankúšom príliš hlasné. V obývačke ma čaká malebná scenéria pozostávajúca z piva, čipsov, nevyvenčeného psa (ktorý je očividne - súdiac podľa hlavy strčenej pod dekou - tiež nefanúšik), nepríčetného milého a notbúku s podobne postihnutými kolegami na drôte. Milý sa po chabom ospravedlnení (snažil som sa byť ticho, nedalo sa) úprimne poteší síce absolútne nezaangažovanému, avšak predsa len živému partnerovi, a tak sa dozvedám, že všetky naše góly sú výsledkom premyslenej stratégie a vrodenej geniality hráčov, zatiaľčo súperove iba sprostá nešťastná náhoda grambľavých šmatlákov. Počas prednášky v nepravidelných intervaloch vyskakuje z kresla, striedajúc výkriky najčernejšieho zúfalstva a divokej nádeje. A keď svoju bujarú záverečnú víťaznú pieseň zakončí orgiastickým povzdychom "dokázal som to", aj mi príde trochu ľúto, že pohľad na šuhajov snažiacich sa paličkou trafiť loptičku do bránky iných šuhajov, vo mne nevzbudzuje ani najmenšiu túžbu odhodiť civilizačné pozlátko a živelne sa oddať riziku mozgovej mŕtvice.
Milí priatelia, rok sa s rokom stretol. Rodina a známi, ktorí v pracovných dňoch ešte ako tak akceptujú spoločné listovanie v našom zápisníčku so zoznamom prekonaných chorôb, počas Vianoc definitívne strácajú o naše nalomené zdravie všetok záujem. Tí, čo sľúbili vernosť v dobrom aj zlom, stále slabšie reflektujú na naše skučanie a polobezvedomie na lôžku a namiesto 24 hodinového servisu svojmu obľúbenému pacientovi v terminálnom štádiu nádchy sa bezcitne vyberú do mesta kupovať darčeky. Ibaže my sme už poučení skúsenosťou spred roka a vieme, že nič neprebudí výčitky svedomia blížnych lepšie, ako zverenie sa do starostlivosti profesionálom. pokračovanie článku
Slovák si zvykne. Aj na sprznené Vianoce. Už nás nenapína pri pohľade na polmetrových Santov na baterky, bliakajúcich vianočnú odrhovačku a klátiacich sa v imitácii záchvatu svätého Víta, zvykli sme si aj na tých "vtipne" obesených na komíne alebo balkóne rodinných domov (spravidla s oranžovou fasádou a plastovými oknami so zlatou mriežkou). Vianočné stromčeky neozdobujeme svetielkami v tvare sviečok, alebo lampášikov, ale omotávame psychedelicky blikajúcimi čínskymi reťazami z Tesca. Na dvere namiesto vetvičiek a zvončekov vešiame atrapy čečiny z umelej hmoty, pri reklamách s ahojkikušmi už nevyvraciame zúfalo oči k vyššej inštancii, ale len znudene vypneme telku. pokračovanie článku
Naša verejnoprávna televízia ma už dávno nevzrušuje. Chápem, že ak vlastní píplmetre vzorka pozostávajúca výlučne z mentálne retardovaných jedincov, ktorí sú ochotní civieť na obrazovku šesť hodín denne a schopní bez psychických následkov dobrovoľne odsledovať dva diely nemeckej telenovely za sebou, programová ponuka pozostávajúca z psychedelických repríz Senzusu, Kaviarne Slávia a Silvestrovských "zábavných" programov je štandard. Chápem aj to, že u nás neexistuje pôvodná tvorba (Pokoj v duši, Jánošíka a spol. nerátam, to nie je tvorba, ale výsmech nárokov aj toho najmenej náročného diváka) a keďže tí naši neboráci hereckí z niečoho musia žiť, dobrá je akákoľvek relácia. O varení, záhradke, domácom majstrovaní, či o mierne senilnom, ale zato hojne uslintanom spomínaní na časy, keď sme mali zuby a vlasy a obšťastnili sme všetko, čo pred nami neušlo na strom. pokračovanie článku
Milí priatelia. Ak patríte k tým, ktorých už mesiace pred nástupom na letnú dovolenku namiesto slastnej vidiny bezuzdného vyvaľovania sa na pláži kvária depresívne myšlienky na nevyhnutné opätovné zapojenie sa do pracovného procesu po jej skončení, vitajte. pokračovanie článku
Čítam si leták, lákajúci neskorých dovolenkárov na "jeseň v Liptove". Dozvedela som sa, že v každom zo štyroch vybraných hotelov mám k dispozícii: rehabilitačné centrum, bazén, fitnes, stolný tenis, biliard, playstation, xbox, nintendo wii, detský kútik a free internet + wifi. A tiež krásnu prírodu a množstvo atrakcií v okolí. Len by ma zaujímalo, načo vo výbere tých super možností spomínajú aj prírodu. Nestačila by v miestnosti s nintendom vkusná fototapeta s motívom jelenčeka pasúceho sa na lúčke?
On, so starostlivo vyčesaným kohútom, v teplákoch s pudlom poniže kolien, oretiazkovaný a onáušničkovaný všade tam, kde má dnešné rebelské dieťa ulice byť. Ona, s divadelným mejkapom, zaodetá a zaobutá štýlom lacnej ukrajinskej prostitútky tak, ako má dnešná moderná nástka byť. Sedela mu na kolenách a vášnivo sa bozkávali. Mladá láska. Keď sa od neho na chvíľu odtrhla, aby si zapálila cigaretu, on si zúfalo odpľul a s rezignovaným výrazom tváre si chrbtom ruky utrel ústa. Ona to nevidela a tak zistí až neskôr, že trinásťročný muž napriek kohútovi, reťaziam a drsnému imidžu na "chodenie" ešte žiaľ nedisponuje potrebnou hormonálnou výbavou.
Minulotýždňová príloha Sme ženy mi poskytla toľko hodnotných podnetov, že Teleráno môže plakať v kúte. Rozhovor s modelkou o zaujímavom a náročnom modelkovskom živote, užitočný článoček o spôsoboch holenia nôh (cit: "aby si nás na kúpalisku nepomýlili s gorilou"), ktorý by mal zmysel možno pred dvadsiatimi rokmi. Návod ako a čím sa líčiť na pláž ma zachránil od strašnej hanby, keďže doteraz som si naivne myslela, že na pláž sa nelíči. Kdeže, milé dámy, na podkladový krém s UV filtrom pekne napatlať hubkou krúživými pohybmi vodovzdorný mejkap a zafixovať púdrom, pod očné tiene (!) naniesť vodovzdornú bázu (čo to je??), maskara a rúž majú byť, predstavte si, tiež vodovzdorné! pokračovanie článku
Poniektorí módni návrhári a stajlisti síce šveholia nejaké bludy o tom, že kostry potiahnuté kožou vychádzajú z módy a vraj znovu letia ženské tvary, ale nebojte sa, robia to len preto, aby zalepili oči šibnutým aktivistom proti anorexii. Je úplne zrejmé, že - pri ich hrdej prezentácii "ženských tvarov" spočívajúcich v obrovskej konfekčnej veľkosti 36 a vypchatej podprsenke - klamú. Len čakajú, kedy truľko s kamerou odpáli a ďalej spokojne vešajú svoje kreácie na pôvabné tridsaťkilové vešiaky. Čo je ale horšie, vyrojili sa všelijaké kreatúry, ktoré to myslia vážne. Napríklad taký Dove so svojou kampaňou za skutočnú krásu. Vraj skutočná krása: nechutné špeky a hnusný zdravý výraz tváre, fuj. pokračovanie článku
Celebrita je osoba, ktorá je verejne známa. Verejne známa je tým, že je verejne známa. Jedným z podruhov celebrít je tzv. markízacka rosnička. Rosnička má spravidla miernu anorexiu, krásne blond vlasy a fialovú blúzu. Ak vonkajšia teplota klesne pod mínus osem, na blúzke má sexi lurexový svetrík. Vie si sama podržať mikrofón, identifikovať kameru a dokonca pomerne artikulovane reprodukovať naučený text. Kráľ rosničiek sa volá Iľko. Rosnička predtým, ako sa rosničkou stane, musí absolvovať konkurz. Iľko nemusí, kráľ je zrejme dedičná funkcia. pokračovanie článku
Sem tam sa mi zachce športu a tak sa vyberiem do práce pešo. Je to príjemná prechádzka popri mlynskom náhone, v ktorom hrdá kačacia mať práve učí svoje detiská potápať sa. Pri moste má svoje celoročné piknikové miesto skupina bezdomovcov, čo sa málokedy zaobíde bez - spravidla jednostrannej - spoločenskej konverzácie. Dnes som ale na ich "Dobré ráno, krásna slečna!" mimovoľne odzdravila.
"Slečna, vy ste mimoriadne sympatická, že ste sa tak pekne usmiali, nehnevajte sa, my sme si trochu vypili, viete ako to je, však sa nehneváte?" Chŕli zo seba chlapík. "Nehnevám", už sa smejem naozaj. "To je dobre, milá slečna, to je dobre, želám vám krásny deň!" Kričí za mnou a ja ešte kútikom oka zhliadnem, ako skáče po prázdnej fľaši od čuča a hádže ju do separovaného (!) odpadu: "Poď, Fero, slečna ide do práce, ideme aj my kŕmiť kačky."
Kúpila som si hyacint v črepníku. Zatiaľ je maličký, z cibuľky trčia len tri lístky. Vraj, čo to je. Hyacint, odpovedám s hrdosťou profesionálneho pestovateľa izbových rastlín. M: A to je čo? Ž: No, kvet! M: Aha, kvet..uhm.. a prečo nekvitne? Ž: Lebo bude kvitnúť až za pár dní, keď narastie. M: No.. a načo nám bude? (M - muž, Ž - žena) pokračovanie článku
Mám za sebou pár týždňov práce. Žiaľ nie takej, na akú som zvyknutá, ale naozajstnej PRÁCE. Poviem vám, nie je to sranda. Tiež je dosť pravdepodobné, že to nebolo naposledy a do dôchodku je nepríjemne ďaleko. I vlečiem sa včera z posledných síl domov, mesiac ľútostivo svieti na bledozelenú pleť a ja premýšľam, či nie je čas na zmenu. Vypratať pracovný stôl (alebo sa o to aspoň pokúsiť), poslať zamestnávateľovi urážlivý rozlúčkový mail a rozposlať motivačné listy. pokračovanie článku
V prvom rade sa ospravedlňujem za tému. Okrem masochizmu ma k nej vedie pocit, že konkrétne toto stokrát vyprané prádlo je v konečnom dôsledku ešte špinavšie, ako bolo na začiatku. Najprv fakty: maloletí nie sú trestnoprávne zodpovední, bez ohľadu na predpoklad, že si uvedomujú protiprávnosť svojho konania. Stále je to z akéhokoľvek pohľadu len predpoklad. Policajti trestne zodpovední sú a zlyhali nielen z tohto titulu, ale najmä ako oficiálni vykonávatelia práva. Na ospravedlnenie ich konania v žiadnom prípade nemôže slúžiť to, že maloletí zlodeji sú zákonom netrestateľní, alebo že si nebodaj také zaobchádzanie zaslúžili. Na ďeťoch bol spáchaný trestný čin a vyjadrovať sa k tomu, prečo policajti tak urobili, čo mali a nemali urobiť je vzhľadom k platnej legislatíve zbytočné. pokračovanie článku
Mesto Košice má takmer 10 000 hektárov lesa. Tmavého lesa plného nepekných konárov, blata, prachu alergénov, zákerného hmyzu a ľudožravých veveríc. Koľko krásnych obchoďákov a parkovísk na tej ploche môže byť! Ale tvrdohlavé mesto nie: nepredá a nepredá. pokračovanie článku
vieramikulskagmail.com